Po trojtýždňovej prestávke žiaci 6. E znova zavítali do blízkej pobočky knižnice Slniečko. Veľmi sa tešili na nový zážitok, ktorý si pre ne pripravila pani knihovníčka. Tento raz spoznali príbeh chlapca z knihy: Môj anjel sa vie biť, od slovenského autora detskej literatúry, Romana Brata.
O tom, čo žiaci prežili v knižnici a akú stopu v nich zanechalo zážitkové čítanie sa dozviete z ich bezprostredných vyjadrení, ktoré vložili do písomných hodnotení podujatia v knižnici.
Daniela Hromjáková: Dňa 16.5.2022 sme znova navštívili knižnicu Slniečko. Opäť sme sedeli v kruhu a zhovárali sa. Rozprávali sme sa o šikane a o výčitkách svedomia. Hrali sme hry. Jednou z nich bola hra s neviditeľnou mačkou. Mali sme si predstaviť živú jednoročnú mačku Micku s trojfarebným kožúškom, ktorú sme chvíľu podržali v rukách, mohli jej urobiť, čo sme chceli a podali do rúk kamarátovi, To, čo sme mačke urobili, nám v druhom kole hry ukázal vedľa sediaci spolužiak. Každý z nás dostal sám to, čo daroval mačke on sám – pohladenie alebo odvrhnutie. Keď nad tým teraz premýšľam, bolo to celkom pekné a poučné.
Marco Sokol: 16. mája sme sa zúčastnili besedy o šikane chlapca v škole.
Šikana je zneužívanie slabosti iného. Ten, kto šikanuje, si chce vyriešiť svoj osobný problém. V rodine alebo medzi kamarátmi je neuznávaný, nenápadný. Svoj pocit menejcennosti vybíja inde, na niekom, kto je slabší a neodporuje.
Laura Ščamburová: Dňa 16. 5. 2022 naša trieda opäť navštívila knižnicu Slniečko v Centrume. Aj dnes tam bolo super. Riešili sme školskú šikanu. Hrali sme zábavné hry a rozprávali sa. Hra spočívala v tom, že sme mali možnosť držať v rukách krátku chvíľu imaginárnu mačku Micu. Mohli sme s ňou robiť, čo sme chceli - pohladkať, poškrabkať po chrbátiku a podobne. Ďalšie kolo hry spočívalo v tom, že sused po ľavej ruke mal urobiť susedovi po pravej ruke to, čo on urobil mačke. Takto prešlo celé kolo a všetkým sa to veľmi páčilo. Pani knihovníčka nám čítala úryvky z knihy Môj anjel sa vie biť z knihy Romana Brata a rozprávali sme sa o spánku spravodlivých. Po druhej hre sme dostali papiere a ceruzku a mali sme napísať list na rozlúčku, písaný mačkou Micou, v ktorom sme mali vyjadriť mačkine pocity, ktoré zažila, kým sme ju mali v náručí. Pani knihovníčka bola veľmi milá a ochotná pomôcť.
Zuzana Ontková: Na návšteve v knižnici sa mi páčilo prvýkrát aj druhýkrát. Páčilo sa mi, že pani knihovnička pre nás vymyslela zaujímavé zážitkové čítanie s aktivitami. Bolo to podľa mňa veľmi poučné. Počas prvej návštevy v knižnici som sa veľmi pobavila a niečo si aj z toho odniesla. Druhýkrát som sa až tak nezabavila, ale veľa som si z toho odniesla. Pani knihovnička nám vysvetlila, čo je to svedomie. Teším sa na ďalšiu návštevu.
Stela Čorbová: Návšteva v knižnici sa mi veľmi páčilo. Pani knihovníčka nám vymyslela zábavný program. Hrali sme rôzne hry. Venovali sme sa téme svedomia. Bolo to poučné. Veľmi som si to užila a teším sa na ďalšiu návštevu.
Viktória Kovalčíková: Pani knihovnička nám čítala knihu o chlapcovi, ktorého šikanovali dvaja spolužiaci. Chceli, aby im robil domáce úlohy. Mali sme aj mačku, ktorú sme si podávali a museli sme s ňou niečo spraviť. Potom sme museli spraviť to, čo spravil ten druhý človek tej mačke. Napríklad, ja som musela zdvihnúť spolužiačku Soňu. A ako posledné, na záver, sme sa mali vcítiť do emócií mačky a napísať list na rozlúčku ako sa u mňa cítila. Dúfam, že ešte niekedy pôjdeme do knižnice.
Lenka Sopková: Návšteva v knižnici sa mi páčila, pretože sme sa hrali. Najviac sa mi páčila hra s mačkou. Pobavili sme sa pri nej. Ďalšia hra bola o písaní listu. Myslím, že sa mačka u mňa cítila dobre.
Autori príspevku: Andrea Mladá a žiaci 6. E
Foto
