V prvý júnový týždeň 4. – 8.6.2018 boli deti 3.A, 3.F a 1.A účastníkmi školy v prírode EKOLANDIA (skutočná škola v prírode). Zvolili sme si penzión Jánošík v Ždiari, uložený na chrbtoch Belianskych Tatier. Toto čarovné miesto nám ponúklo nielen nenáročné turistické vychádzky prekrásnou prírodou ale množstvo iných aktivít. Bolo to o to pútavejšie, že každú z nich viedol odborník na to určený.
Ing. Katarína Horská, krajinný ekológ , biológ, pedagóg – tá nás privítala a presne oboznámila s programom našej ŠvP. Pravidlá školáka v prírode. Čo nás čaká? Pracovný list dobrodruh. Organizačné pokyny. Pod jej vedením sme hneď prvý deň absolvovali túru aj s poriadnym lejakom na Strednicu. Dozvedeli sme sa o mieste, kde sa nachádzame, histórii okolia, o Belianskych Tatrách, legende o Havranovi a Vidle. Horský sprievodca, vysokohorský biológ Jakub – nám názorne predviedol ako prežiť v prírode a ako sa správať vo vysokohorskom prostredí. Pani Katka nám zrozumiteľne porozprávala a v prezentácii ukázala medvede a ich život, ako sa máme správať pri stretnutí s ním.
Nasledovala hra Medvede a novinári – veľmi sme sa nasmiali. Ing.Milan Tomaškovič, horský sprievodca a záchranár – viedol nás na túru na Maguru, priblížil nám históriu i prítomnosť obce Ždiar. Peter Zimmermann, lesný pedagóg – predstavil nám stromy Tatier – nájdi si kamaráta medzi stromami, poznávanie stromov, modelovanie tváre na stromoch, spoznávanie prírody, života v lese a objavovanie prírodných tajomstiev prostredníctvom hier a zážitkov. Mgr. Jakub Tomaškovič, horský sprievodca s veľkým záujmom o geológiu – Monkova dolina – Strednica, základy geocachingu (nechali sme tam nálepku, keksík a stručný odkaz, našli a zobrali sme si odznak), plnenie úloh z pracovného listu Dobrodruh (behať bosí po mokrej tráve, prejsť po spadnutom kmeni stromu, váľať sudy, vyliezť na strom,... Objavili sme bobrovisko, kde sme sa dozvedeli veľa o živote Bobra vodného. Jednu časť pobytu sme venovali aj návšteve Ždiarskeho domu. Históriu a kultúru regiónu, goralské nárečie, tanec i spev nám priblížila pani kurátorka múzea. Tu sme si na pamiatku kúpili krásne suveníry. Animačný program zahŕňal nielen prednášky, odborné aktivity, sprievodcovské služby po okolí, organizáciu výletu do múzea TANAPU v Tatranskej Lomnici ale aj večerný program s diskotékou a súťažami. Celých 5 dní sme hrdo nosili šatku ŠVP EKOLANDIA, vo voľnom čase sme si písali denník ŠvP a na záver sme si vyslúžili certifikát mladého ekológa. Zistili sme, že si vieme za krátku chvíľu pripraviť kultúrne vystúpenia pre kamarátov. To, že nám tam chutilo niečo viac a niečo menej je jasné, ale my sme si to dopĺňali maškrtami donesenými z domu, odmenami za služby, za statočnosť pri túre, za super správanie, za pomoc slabšiemu, za ochotu pracovať so staršími deťmi, atď. Samozrejme, že nám tu nechýbal špión, ktorý kontroloval poriadok v izbách. Zistil, že mnoho detí musí ešte veľa trénovať disciplínu ,,poriadok vo veciach.“ Tí najporiadkumilovnejší boli odmenení. O naše otlaky, hrče, škrabance, triesky v koži, alergie a iné zdravotné nešváry sa staral pán doktor.
Všetci spolu sme vytvorili jeden tím a to sa počíta. Hurá našej ŠvP, zmokli sme, ale sme tu. Nie sme predsa z cukru, bolo naše heslo. Celý čas sa o naše deti starali p. uč. M. Dobrovolská, J. Talianová, G. Hrabčáková, Z. Olejárová, D. Olejár, p. doktor K. Kyslan a tím ŠvP EKOLANDIA.
Mgr. G. Hrabčáková
Fotky