Dňa 11. 1. 2023 sa žiaci 8. B a 8. E presunuli do Bibliografického oddelenia krajskej knižnice P. O. Hviezdoslava na Hlavnej ulici v Prešove, aby si vypočuli z úst lektorky a pracovníčky knižnice, Mgr. Andrey Sivaničovej, odbornú prednášku o živote a diele významnej osobnosti slovenského kultúrneho života – básnika, dramatika a prozaika, reprezentanta slovenského realizmu, rodáka z Oravy – Pavla Országha Hviezdoslava.
Elektronická prezentácia s názvom Prechádzky jarom a prechádzky letom s P. O. Hviezdoslavom obsahovala veľa čierno-bielych fotografií z 19. a 20. storočia. Vďaka nim sme sa mohli pozrieť do očí Hviezdoslavových rodičov – matke Terézii a otcovi Mikulášovi, manželke Elene, jeho priateľom z Prešova a prešovského lýcea, aj advokátom z praxe, s ktorými sa priatelil a spolupracoval na rôznych miestach Slovenska počas svojej advokátskej kariéry.
Všetky fotografie boli veľmi zaujímavé a autentické. Oblečenie a výzor ľudí zo starých čias bol silným zážitkom. Aj vďaka nim a spoznaniu životného príbehu básnika si dnes uvedomíme, ako veľmi sa zmenila naša spoločnosť. Odlišnosti vidíme v spôsobe života rodín, vo výchove detí, v postoji rodičov ku vzdelaniu detí, v možnostiach vzdelávania nadaných detí v časoch monarchie a dnes.
Z komentárov ku fotografiám, ktoré plynuli v chronologickom slede sme sa dozvedeli o maďarskom pôvode rodiny Országhovcov, o študijných rokoch v Miskolci a v Kežmarku, poodhalili sme aj tajomstvo mašlí, ktoré básnik rád nosil okolo krku, začítali sme sa do Pavlových ľúbostných listov, ktoré adresoval svojej vyvolenej a blahorodej slečne Elenke. Zaujímavé boli aj fakty o jeho štúdiu na evanjelickom lýceu v Prešove v rokoch 1870 – 1872, počas ktorých aktívne pracoval na rozvoji kultúrno-spoločenského života Slovákov v rámci spolku Kolo (podľa spolužiaka Kolomana Banšela).
V období života v Prešove podnikal s priateľmi výlety a prechádzky na Šarišské lúky a ruiny okolitých hradov. Navštívili aj Šarišský hrad. Z Prešova bol však sklamaný, lebo v ňom žilo málo národovcov odhodlaných bojovať za slobodu, samostatnosť a práva Slovákov. Prešovčanov nazval „odrodilými konármi slovenského stromu“.
Počas študijného pobytu v Prešove býval v dome na Hlavnej ulici č.16. Dnes, aj na jeho počesť tu sídli knižnica Slniečko. Pamätná tabuľa, ktorá pripomína jeho študijný pobyt je umiestnená na budove Kolégia. Dozvedeli sme sa aj o jeho priateľstve s Belom Kleinom Tesnoskalským, ktorý bol prešovským kronikárom a zriaďovateľom prvej mestskej knižnice v Prešove.
Po skončení štúdia v Prešove a vykonaní advokátskych skúšok mladý Pavol Országh vykonával prax u dr. Antona Nádašiho, neskôr u dr. Štefana Fajnora, ktorý mal rád literárne a hudobné umenie. Práve Štefan Fajnor poradil básnikovi, aby používal prímenie Hviezdoslav. Hviezdy na oblohe fascinovali Pavla od detstva. Rád hľadel na nočnú oblohu a počúval otca, ako mu hovorí o hviezdach.
S učením sa cudzích jazykov, najprv maďarčiny, nemčiny a angličtiny, trúfol si Hviezdoslav prebásniť originálne diela svetových klasikov. V obľube mal Shakespeara a angličtinu sa naučil najmä kvôli možnosti čítať diela v origináli.
Básnik sa oženil s milovanou Elenkou 15. mája 1876 v Dolnom Kubíne, kde pracoval ako podsudca. Po smrti staršieho brata Mikuláša si s manželkou adoptoval jeho dve deti – Jaroslava a Sidóniu. V tom čase bývali v Námestove.
Posledné roky života žil s manželkou v Dolnom Kubíne, kde napísal na začiatku prvej svetovej vojny významnú protivojnovú zbierku Krvavé sonety. Len nedávno bola preložená do angličtiny.
Osobne sa priatelil s T. G. Masarykom, ktorý mu počas vážnej choroby poslal finančnú pomoc na zaplatenie liečenia pri mori.
Básnik sa rozlúčil s pozemským svetom 8. 11. 1921 a pochovaný je v Dolnom Kubíne.
Pripájam hodnotenie žiačky, Ley Namešpetrovej z 8. E, ktorá zhodnotila prednášku takto: „Dnešná exkurzia v knižnici bola skvelá. Bolo to veľmi zaujímavé a veľa sme sa dozvedeli o Pavlovi Orságovi Hviezdoslavovi. Najlepšie na tom bolo, keď sme na začiatku hádali odpovede na kvízové otázky, no nie každý vedel. O to viac nás to zaujímalo, to, čo hovorí pani prednášajúca. Mňa osobne zaujalo to, že sa listy básnikovej manželky Ilony nenašli, lebo ich pochovala spolu s manželom. Zaujímavé by bolo, dozvedieť sa, čo v nich písala zaľúbená Ilonka.“
Autorka príspevku: PhDr. Andrea Mladá a žiaci 8.B a 8.E
Foto
