Laura Hrabčáková
Hudba a básne
Hudba a básne,
vždy znejú krásne.
Ako sa rýmy v strofách schádzajú,
tak si aj nástroje s radosťou spievajú.
Rovnako ako sa verše chystajú z papiera vyskočiť,
tak sa aj husle túžia v hudbu premeniť.
Slabika po slabike,
nota po note.
Detský hlas sa rozosmeje z vtipnej básničky,
ale aj rozospieva z veselej pesničky.
Len tú svoju musí každý nájsť,
aj každý deň môže za ňou zájsť.
Každý deň si svoju vlastnú môže vytvoriť,
svoje srdce jej plne otvoriť.
Nik ti v tom nebráni,
nik ťa zaň neviní.
Neomrzí, neodznie,
radosť z nej nepominie.
Čaká na nás celú noc,
vždy nám príde na pomoc.
Prináša nám pokoj v duši,
melódiou hladí uši.
Pozná lásku, smútok, túžbu,
robí nám tým veľkú službu.
Myslíš na ňu hodiny,
už je členom rodiny.
Čítame ju, ona nás,
vždy si na nás nájde čas.
Vždy sa smeje. Kedy nie?
Veď tak krásne znie.
Žije roky , týždne , dni.
Daruje nám nádej, sny.