Hodiny matematiky bavia. Sčítajú, odčítajú, násobia i delia, ... no zaujímajú sa (aj) o matematické talenty. Medzi nimi nájdeme v histórii nejedno zaujímavé meno. Nemecký matematik, fyzik a astronóm Karl Friedrich Gauss zaujal svojim detstvom, nezvyčajným talentom a samozrejme krivkou, ktorá znázorňuje rozloženie pravdepodobnosti.
Narodil sa pred 244 rokmi ako syn murára. Skôr vedel počítať, ako dobre hovoriť a čítať sa naučil sám. Najslávnejšia historka z jeho detstva pochádza z ľudovej školy. Ako deväťročný školák prekvapil spolužiakov i učiteľa tým, že za niekoľko sekúnd dokázal správne spočítať súčet všetkých čísel od jedna do sto. Kým všetci jeho spolužiaci začali počítať „klasický súčet čísel“, Karl si všimol, že súčet dvojice čísel od začiatku do konca je vždy rovnaký. Odvodil tak všeobecný postup pre súčet aritmetického radu. Odmenou mu bola učebnica, ktorú mu kúpil jeho učiteľ.
Malú matematickú záhadu si vyskúšali tretiaci zo základnej školy na Šmeralovej ulici v Prešove. Najprv počítaním „klasického súčtu čísel“ (1+2+3+4, ...+100) a napokon aj pomocou Gaussovho vynálezu. Keďže je súčet dvojice čísel od začiatku do konca rovnaký (1+100, 2+99) a jednotlivé súčty sa opakujú 50 krát, stačí vynásobiť 101x50. Výsledok je vždy rovnaký – 5050.
Stačí jeden originálny nápad a matematika nie je naozaj zložitá. Jeho talent bo nesporný a prejavil sa už na ľudovej školy, no neskôr aj (ako 11 ročný) na gymnáziu a potom na kolégiu. V dospelosti pôsobil ako profesor astronómie a riaditeľ hvezdárne. Predpovedal dráhy planéty Ceres, preslávil sa svojimi výskumami v oblasti štatistiky a pravdepodobnosti (Gaussova krivka), zaoberal sa teóriou čísel, matematickou analýzou a bol prvým, kto odkryl nedostatky v euklidovskej geometrii. Vo fyzike sa venoval zemskému magnetizmu a elektromagnetizmu.
Ktovie čo objavia v budúcnosti naši nadaní tretiaci ...
Mgr. Ľuboš Lukáč
