• Odborné

        • Čo ponúka školský špeciálny pedagóg

           

          Práca školského špeciálneho pedagóga je zameraná na 3 základné cieľové skupiny:

          • žiakov

          • rodičov

          • pedagógov školy


          Práca so žiakmi
          Školský špeciálny pedagóg zastrešuje všetkých integrovaných žiakov na škole. Hlavnú náplň práce tvorí priama práca so žiakmi so špecifickými vzdelávacími potrebami. Ide o monitorovanie a zachytenie porúch učenia v ich počiatočnom štádiu, individuálnu špeciálno-pedagogickú diagnostiku, priame špeciálno-pedagogické vedenie žiakov so ŠVVP, zúčastňovanie sa na vyučovaní integrovaných žiakov, reedukačnú a terapeutickú činnosť s integrovanými žiakmi a žiakmi s poruchami učenia a správania.

          Práca s rodičmi
          Školský špeciálny pedagóg sprostredkováva komunikáciu medzi rodičmi žiaka so ŠVVP a školou. Poskytuje poradenstvo vo vyhradených hodinách. Konzultuje s rodičmi odchýlky vo vzdelávaní a správaní žiaka.

          Práca s členmi pedagogického zboru
          Školský špeciálny pedagóg je poradcom a pomocníkom triednych i predmetových učiteľov pri vzdelávaní žiakov so ŠVVP. S predmetovými vyučujúcimi vytvára každoročne individuálny vzdelávací plán z predmetu, do ktorého sa premietajú špecifické problémy žiaka vyplývajúce z jeho diagnózy a priebežne s nimi konzultuje prípadné zmeny v ňom. Triednemu učiteľovi je nápomocný pri vypĺňaní povinnej školskej dokumentácie (vysvedčenie, katalógový list žiaka).


           

          Špecifické vývinové poruchy učenia

           

          DYSLEXIA
          porucha čítania, ktorá vzniká väčšinou na základe poruchy zrakového vnímania. Častá prítomnosť poruchy pravo-ľavej a priestorovej orientácie. Prejavuje sa problémami pri čítaní.

          DYSORTOGRAFIA
          porucha pravopisu, ktorá vzniká väčšinou na podklade poruchy sluchového vnímania a rozlišovania hovoreného. Často je porušená schopnosť sluchovej analýzy a syntézy, sluchová orientácia a sluchová pamäť. Zúčastňuje sa aj porucha koncentrácie pozornosti. Prejavuje sa najmä pri nutnosti písať diktát.

          DYSGRAFIA
          porucha písania, ktorej podkladom býva najčastejšie porucha motoriky (najmä jemná motorika, ale niekedy v kombinácii s hrubou). Vyskytujú sa poruchy koordinácie pohybu, problémy v senzomotorickej oblasti a v oblasti lateralizácie. Deti majú neuvoľnenú celú ruku, predlaktie, zápästie a prsty ruky. Výsledkom je znížená kvalita písomného prejavu. Porušené je písanie.

          DYSKALKÚLIA
          porucha počítania, sa týka ovládania základných matematických úkonov. Matematické schopnosti nie sú ovplyvnené defektom mentálnej schopnosti alebo nesprávnym spôsobom vyučovania. Jeho podkladom sú problémy v oblasti sluchového i zrakového vnímania, pravoľavej, priestorovej orientácie a poruchy koncentrácie a pamäti. Súvisí s lateralizáciou mozgových hemisfér. Často sa vyskytuje porucha motoriky a senzomotorickej koordinácie.

          DYSPRAXIA
          porucha schopnosti vykonávať manuálne zložité činnosti; podľa Ripley et al. (citovaný podla O. Zelinkovej, 2009, s.10) je "porucha, ktorá postihuje osvojovanie, plánovanie a výkon voľných pohybov." Ilona Pešová, Miroslav Šamalík (2006, s.98) uvádzajú, že deti s dyspraxiou sú neobratné, časté sú u nich problémy pri výkone bežných činností (napr. obliekanie, stravovanie). Často sú terčom posmechu ostatných spolužiakov.

          DYSPINXIA
          porucha výtvarných schopností. Podľa Miroslavy Bartoňovej a Marie Vítkovej (2007, s.173) je dyspinxia charakteristická nízkou úrovňou kresby. Dieťa pracuje s ceruzkou nešikovne, tvrdo, nedokáže previesť svoje predstavy z trojrozmerného priestoru na dvojrozmerný papier. Má problémy s pochopením perspektívy.

          DYSMÚZIA
          porucha hudobných schopností. Prejavuje sa problémami v rozlišovaní tónov, dieťa si nepamätá melódiu, nerozlišuje a nie je schopné reprodukovať rytmus.


          Narušená komunikačná schopnosť

           

          Komunikačná schopnosť človeka je narušená vtedy keď niektorá rovina jeho jazykových prejavov (príp. niekoľko rovín súčasne) pôsobí interferenčne vzhľadom na jeho komunikačný zámer. (Lechta a kol., 1995).

          NKS sa môže prejavovať ako:

          - chyba reči, ktorá je vrodená
          - poruchy reči, ktorá je získaná

          PORUCHY REČI
          1. Poruchy vývinu reči: Alália (bezrečovosť), oneskorený vývin reči, obmedzený vývin reči, prerušený vývin reči, predčasný vývin reči, nesprávny vývin reči.

          2. Poruchy výslovnosti (dyslálie): mogilália (dieťa niektorú hlásku vynecháva, paralália (zamieňa hlásku za inú, určité hlásky tvorí nesprávnym spôsobom (táto porucha výslovnosti sa označuje príponou -izmus, pripojenou ku gréckemu názvu hlásky).

          3. Centrálne poruchy reči: reč mentálne postihnutých, afázia - strata reči na podklade organického poškodenia mozgu, dysatria (porucha koordinácie hovorového výkonu (sprievodný prejav pri detských mozgových obrnách).

          4. Neuróza reči (funkcionálne poruchy vyššej nervovej činnosti): mutizmus (onemenie), surdomutizmus, elektívny mutizmus, brblavosť, zajakavosť.

          5. Poruchy čítania a písania (vrodené poruchy písania a čítania, oslabená schopnosť pre čítanie a písanie, ktorá je pod úrovňou schopností vo väčšine ostatných predmetov - príznačné chyby, neznalosť písmen, neisté poznávanie, zámeny, prešmykovanie, chybná diferenciácia...)

          6. Poruchy zvuku reči (na vytváraní  háskových zvukov sa zúčastňuje aj rezonancia v nosnej a nosohltanovej dutine pri poruche tejto rezonancie dochádza k poruchám zvuku reči): fufnavosť, palatolália.

          7. Poruchy hlasu: môžu vznikať napr. v dôsledku prepínania hlasu a objaviť sa v podobe: detskej chraplavosti, hlasových mutačných poruchách alebo v neurotických poruchách hlasu...
           


          ADHD / ADD

           

          Je to porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou, v angličtine Attention Deficit Hyperactivity Disorder, niekedy sa vyskytuje aj bez hyperaktivity (ADD). Kedysi sa označovala aj ako ľahká mozgová dysfunkcia. ADHD a ADD nie sú totožné, hoci sa často zamieňajú, sú to síce podobné, ale predsa odlišné poruchy. Ľudia s ADHD mávajú problémy so sústredením, bývajú impulzívni a hyperaktívni. Tí, ktorí majú „len“ ADD, nebývajú hyperaktívni, majú problémy najmä s nedostatočným sústredením.

          Intelekt týchto detí a ich schopnosti sú často mimoriadne vysoké. Hľadať príčinu poruchy v sebe, vo svojej výchove, v neposlušnosti alebo nebodaj neschopnosti dieťaťa by bolo veľkou chybou. Tieto deti totiž nie sú ani zlé, ani neschopné.

          Ako sa deti s ADHD a ADD prejavujú?
          Dieťa je hyperaktívne a má poruchy pozornosti. Nadmerná, ale neusporiadaná živosť spôsobuje častejšie úrazy. V rodine takéto dieťa vyžaduje viac pozornosti a prináša menej uspokojenia. Je viac trestané a málo chválené. Sú tu aj ďalšie príznaky: poruchy spánku, pohybovej koordinácie, nemotornosť, slabá krátkodobá a dlhodobá pamäť, nadmerná roztržitosť, špecifické vývinové poruchy učenia, horšia schopnosť abstraktného myslenia, pomalosť pri dokončovaní práce, nedostatok sebaúcty, správanie často neprimerané situácii, negatívny alebo aj agresívny vzťah k autorite, nevhodné a výrazné predvádzanie sa v afekte, deštrukčné správanie, nepredvídateľné reakcie... a mnohé iné zo spektra príznakov, ktoré sú u každého dieťaťa individuálne.

          Čo môže pomôcť deťom s ADHD a ADD?
          Deťom pomáha uvoľnenie, rýchly odpočinok, telesný i duševný. Ak sa naučíte relaxovať vy, môžete to učiť aj svoje dieťa.

          Raďte sa s odborníkmi. Pomôžu vám s účinnými výchovnými metódami, so psychikou i s únavou (rodinná terapia)

          Pre deti sú vhodné rôzne terapie umením. Mnohým pomáhajú hudba, kreslenie či divadlo.

          Dajte dieťa na záujmový krúžok v oblasti, v ktorej vyniká. Podporí to jeho sebavedomie.

          Používajte humor, dokáže zľahčiť aj ťažké chvíle. Nikdy si však nestrieľajte z dieťaťa a jeho ťažkostí.